We can try fly high - Boy killing his emotions

15. února 2009 v 19:50 | Noriko & Elfled
Názov: We can try fly high (10. kapitola)
Autori: Noriko a Elfled
Fandom: skupina Hey! Say! JUMP a Boys in Shadow /Johnny´s Jr.
Postavy:
Yamada Ryosuke/Kikuchi Fuma
Varovanie: slash, 15+
Zhrnutie: Ako sa všetko môže zmeniť, keď žijeme vo svojom vlastnom svete a niekto celkom neznámy nám doň spadne?
Poznámka: Tento príbeh je len fikciou a nemá nič spoločné so skutočnými osobami, ani ich vekom.



Boy killing his emotions

Nechal som sa pobozkať!
Rozzúrené výkriky v mojej hlave neumlčal ani vankúš, ktorý som si prehodil cez hlavu. Ja som sa nechal pobozkať tým idiotom! A to vôbec nie je všetko! Pretože ja som sa najskôr nechal prichytiť, ako nedokážem zavrieť dvere, ako v podstate špehujem nič netušiaceho Yuuriho, a navyše ma to vzrušuje! A POTOM som sa ešte nechal pobozkať, a div, že som mu tam neomdlel pri nohách.
Ja! Yamada Ryosuke, hviezda niekoľkých dorám, množstva klipov, jeden z najlepších tanečníkov od Johnny´s. Vždy chladný, perfektný a cool Yamada Ryosuke.
Akoby vôbec nestačilo, že som musel zistiť svoju slabosť pre chalanov, v rovnakú chvíľu sa musím ešte dozvedieť, že sa mi páči taký nikto... áno, áno, priznávam, dobre tancujúci nikto, dobre vyzerajúci nikto a možno v budúcnosti celkom slávny nikto... ale každopádne teraz nikto... a och, Budha! Yutov nikto!
Udrel som hlavou neškodne do matraca, zúfalo sa dusiac hnevom, rozrušením, nervozitou a... och, ešte stále vzrušením. Keby aspoň to už zmizlo. Ale nie! Nie! To nepohodlie mi musí ešte po troch hodinách pripomínať, akú idiotinu som urobil. Prečo? Prečo ja?
Zasa som zatrepal hlavou do matraca. Zostáva mi tak pol hodina, kým začne svitať. Takže jediné, čo ešte mám v poriadku, je môj talent. Riešenie krízových situácii - v pohode, v pokoji.
Pokúsil som sa odosobniť od všetkého a rozobrať to čo najobjektívnejšie.
Neviem, či som to bol ja, kto sa k nemu naklonil, určite ma ovplyvnilo to, že som videl Yuuriho a Takakiho, čo pre mňa znamená, že som pravdepodobne bisexuál a tiež endorfíny z koncertu ešte celkom nevyprchali, to je dôležitý faktor. Fajn, je pravda, že som sa k nemu chcel nakloniť. Napriek tomu, obyčajný neškodný bozk by nemal pre mňa vlastne nič stresujúce znamenať. Bol prvý a za nečakaných okolností, to uznávam, ale že som sa rozhodol naplno venovať kariére a nepliesť si do života vzťahy neznamená, že by mi až tak malo vadiť, že sa s niekým bozkávam. Všetky tie blbosti, ktoré sa mi v hlave nezmyselne rojili a kecali niečo o láske, som rýchlo poslal kade ľahšie. Predsa by som poznal, keby to bola láska, nie? Takže jediný môj problém je zjavne v tom, že Kikuchi chodí s Yutom a pritom sa po nociach bozkáva so mnou. To znamená, že ma naštvalo, že som v podstate pomáhal pri podvádzaní svojho najlepšieho priateľa!
Aha! Zdvihol som hlavu z vankúša a v očiach mi nazúrene zablýskalo. Takže toto je pravá príčina mojej frustrácie. Kikuchi ma vzrušuje a no, páči sa mi, to áno, a ja som si s ním skoro niečo začal, bol som v podstate dosť ochotný pokračovať v čomkoľvek, čo by nasledovalo, (čo ma tiež štve), hoci by som radšej žiadne aférky nemal a navyše ma prinútil podvádzať Yuta! A ON podviedol Yuta! Môjho najlepšieho priateľa!
Čert ho ber, bodaj by spáchal Harakiri!
Vyskočil som z postele a len moje pretrvávajúce nepohodlie zabránilo tomu, aby mi nohavice v tej rýchlosti neskĺzli z tela. Namosúrene som schmatol svoj šampón, ktorý bol doteraz bezpečne schovaný v skrinke. Polovica Japonska chcela vedieť, akú značku používam, ale ja som im rozhodne nemienil dopriať to potešenie, aby sa to dozvedeli a všade by sa vznášala Moja vôňa. Bol to vlastne rozkaz z hora, mali sme si udržiavať nejaké tie maličkosti ako tajomstvá pred médiami, robilo nás to žiadanejšími a zaujímavejšími.
Rýchlo som prepadol kúpeľňu, viem, že Takaki je ranné vtáča a chcel som to stihnúť, kým mi obsadí sprchu, a to som radšej ani nemyslel na Yuuriho dovolenkové pobyty v tejto miestnosti. Pustil som na seba extra ľadovú sprchu a lapal som v nej po dychu, kým moje vzrušenie neopadlo, potom som si nalial na vlasy horu šampónu, poriadne ho rozotierajúc vo vlasoch. Zrazu som začul nejaké podozrivo známe chichotanie, dvere sa otvorili a zase zavreli a vzápätí tichý výkrik. To snáď...
"Hups, niekto tu už je," zamumlal druhý známy hlas rozospato.
Opäť zachichotanie.
"To je len Ya-chan, nevšímaj si ho!" prosil prvý hlas.
"Ak sa opovážite, v živote už sem nevkročím!" skríkol som, neodvažujúc sa otvoriť dvierka na sprchovom kúte. Zúrivo som si zmýval z hlavy penu, aby som mohol čím skôr zmiznúť.
Dnes to vyzeralo na nesmierne ťažký deň...
Napokon som z kúpeľne unikol poslepiačky, len s tým, že sa mi Yuuri začal smiať a vzápätí bol prerušený svojím vlastným prekvapeným výkrikom, ktorý nechcem vedieť z čoho pramenil. A ani nie o tri minúty som ho počul spievať jednu z našich melódii. Takto po ráne som si nebol istý, no znelo to zväčša ako Hey!Say!.
Cestou zo svojej izby do kuchyne som si vyšúchal vlasy uterákom, ktorý som si ledva stihol vziať pri taktickom ústupe a matne som vnímal, že sa táto šialená domácnosť pomaly zobúdza. Otvoril som chladničku, víťazne v nej nachádzajúc poslednú krabicu mlieka a dúfal som, že by sa to nakoniec všetko mohlo aj trochu zlepšiť, no keď som sa otočil, stál tam ten najnevhodnejší človek a mňa opäť zaplavil raňajší hnev.
"Čo je?!" štekol som naň - ten jeho psí pohľad, navyše na unavenej tvári odvrhnutej pandy, v pyžame starého otca Sherlocka Holmesa, sa proste nedal vydržať.
Ani som si neuvedomil, že držím krabicu, keď som doň strkal, ale keď už z nej vyšplechlo, bolo mi to dosť jedno, teda, keby to nevyšplechlo na jeho hruď a mňa nepochytila nečakaná túžbu prosiť o odpustenie a zároveň z neho strhať vlhký vršok, bolo by mi to dosť jedno...
"Nechodíš náhodou s Yutom?" Narýchlo pripravená reč nie je najmúdrejším krokom, ale chcel som to mať rýchlo za sebou, najlepšie ešte pred tým, ako sa to Yuto dozvie. No jeho tvár vôbec nebola kajúcna, akoby si ani neuvedomil, čo sa ho pýtam a ak aj hej, ako keby to bol úplný nezmysel.
"Ako som na to prišiel? Chodíte predsa spolu. Yuto ťa miluje! Nevidíš azda, čo pre teba robí? Spravil z teba hviezdu! Zachránil ťa pred rodičmi! Si tu a spal si s ním v jednej izbe, to azda neznamená, že s ním chodíš a že ho miluješ?! Ako ho môžeš podvádzať?!" pokúšal som sa sformulovať všetky svoje otázky čo najlepšie, ale akosi sa mi motal jazyk, pretože... on, vôbec nevyzeral tak, ako by mal. A vôbec mi to neuľahčoval tým, že sa nepodobal na zlosyna, akého som si v noci predstavoval, ale skôr na malé stratené šteniatko, ktoré sa chce nechať objímať.
"Ale ja s Yutom nechodím!" vykríkol. "A nikdy som ho nemiloval!"
Zaspätkoval som. Takže... ak neklame... hral sa s Yutom... hral sa so mnou... možno... možno je dokonca podplatený médiami! Johnny nás varoval, že sa budú pokúšať dotierať tými najhnusnejšími spôsobmi. Mohol byť toto jeden z nich? Hral... sa so... s Yutom! Ja ho asi zabijem!
Chcel som sa naň vrhnúť, keď sa zjavil Yuto, rozospatý, strapatý Yuto s jedinou starosťou: "Kde je mlieko?"
Vrazil som mu ho do rúk a rýchlo som sa pratal z tej miestnosti, z dosahu ich oboch, a cestou som nezabudol zvoziť chudáka Ryutara s jeho vysokosopránovým: "Its love, love, love... This autumn its love, love, love, my babyyyyyyy..."

Prespal som doma celý deň aj noc, len čo som unikol chváleniu rodičov a ich oslavných tančekov. Upadol som do hibernácie. Teda, obrazne povedané. A bol som tomu rád, lebo ráno, hoci som sa zobudil skoro, som vedel dve veci.
Za prvé, som pokojný cool Yamada. Za druhé, Yuto je môj priateľ a je jediný, kto sa k tejto motanici ešte poriadne nevyjadril od chvíle, čo sme sa pohádali.
Starostlivo som sa obliekol, dokonca som bol aj trochu pobavený, keď som si cez hlavu prehadzoval kapucňu s mačacími uškami a spokojne som si uvedomil, že už ma žiadne sexuálne čokoľvek medzi Yuurim a Takakim nemôže rozhodiť.
K Yutovmu novému bytu, do ktorého sa plánoval nasťahovať dnes, vlastne už včera, som si dal krátky šprint, aby som sa rozcvičil. Stačilo nahodiť ľahké tempo, ani som sa nezapotil, bolo to len pár blokov. No, možno viac ako pár, ale ja som to s novonadobudnutou energiou ani nevnímal.
Práve som vkročil do uličky, v ktorej bol vchod do Yutovho bytu, keď som ho zbadal vychádzať z dverí. Prekvapene som si uvedomil, aký som rád, že ho vidím, že sa zasa budeme rozprávať ako pred tým, keď sa posunul a z pridržaných dverí za ním vyšiel Kikuchi.
Moje telo okamžite spravilo plynulú obrátku, so sklonenou hlavou som sa čo najnenápadnejšie odkradol preč. Ale ja s Yutom nechodím!... A nikdy som ho nemiloval!
To určite, smial sa môj ironický vnútorný hlas. Alebo to bol plač môjho odkopnutého srdca?

V ten deň ma čakala ešte jedna povinnosť a tentoraz som sa vôbec nezamýšľal nad tým, k čomu som ju chcel využiť. Všetko, čo som dosiaľ vymyslel, trestuhodne zlyhalo a tak som usúdil, že sa v takejto situácii treba riadiť niečím iným, než rozumom.
Kat-tun nás pozvali na oslavu publikovania ich nového klipu, sledoval som väčšinu natáčaní a uznávam, že si dali fakt záležať, výsledok bol na veľmi vysokej úrovni. Bolo pre mňa veľkým šťastím a najmä poctou, keď Kame, vlastne Kamenashi Kazuya-senpai, po našom spoločnom natáčaní One pound Gospel usúdil, že mám talent a vzal ma pod svoje krídla. Neskôr som sa dozvedel, že nie som jeho prvé vtáčatko, ale som jeden z prvých, čo sa zapáčil aj ostatným členom Kat-tunu, čo je pre mňa ešte väčšie vyznamenanie. Na túto oslavu som prijal pozvanie už dávno, vedel som, že Arioka, Yuuri a s ním samozrejme aj Takaki boli pozvaní tiež. Arioka pre rovnaký dôvod ako ja a Yuu-chan s Takakim preto, lebo Jin, Akanishi Jin, bol do Chinena blázon. Yuto pozvanie odmietol a ostatní chalani zo skupiny mali na ten deň naplánovaný výlet.
Slávnostne sme tlieskali, keď sme sledovali premiéru klipu na rozprestretom plátne a celé štúdio šalelo, všetci čo natáčali, mali konečne voľno a navyše aj plat.
S chalanmi z Kat-tun sa dalo zabaviť výborne, boli síce starší, ale dušu nestratili. Bavili nás historkami z natáčania, ja som mohol dopĺňať zo svojho pohľadu, zábava bola aj vtedy, keď si Jin nenápadne pritiahol Yuuriho na kolená a robil z neho svojho plyšového medveďa, ignorujúc Takakiho vytrvalé mračenie.
Smiali sme sa ako blázni. A ja som sa celú dobu opieral o rameno Tanaka Kokiho, tváriac sa celkom prirodzene, hoci od chvíle, čo sa ma pokúsil "zbaliť", som sa mu vlastne vyhýbal. Niekedy po tretej malinkej mištičke sake, ktorú mi dolial, som si uvedomil, že Yuuri aj Takaki zmizli a ja som tu zostal len s Ariokom a s chalanmi z Kat-tun - celkom vážne sme sa zabrali do rozoberania choreografie práve vydanej aj plánovanej piesne.
Potom Jin poriadne skritizoval náš budúci hit Mayonaka no Shadow boy, najmä kvôli nášmu priveľkému počtu, pre ktorý sa nevieme perfektne zladiť. Musel som s ľútosťou uznať, že má pravdu, no ďalej som si veľa nepamätal, lebo som zaspal. Prebral som sa až vtedy, keď ma niekto poľahky zdvihol do náručia a ja som po otvorení očí zbadal Kokiho typický hladný pohľad.
Niekde zozadu sa na mňa mračil znovuobjavený Yuuri, ale to som nevnímal, všetko šlo predsa podľa plánu.
"Odveziem ťa domov," ponúkol sa Koki a ja som neprotestoval, stále som mal tak trochu pocit, že spím. Znova som sa prebral, keď sme zastavili niekde na križovatke. Nevedel som, či pozná cestu až k môjmu domu, už to nebolo ďaleko a ja som fakt nechcel vedieť, prečo išiel až doteraz správne, keď u nás nikdy nebol. Vystúpil som z jeho auta pomerne rýchlo, ale keď som sa sklonil, aby som mu poďakoval za odvoz, bol už na mňa pripravený.
"Nechceš odviezť aj zajtra na koncert?" spýtal sa pokojne. Žiadna dychtivosť, žiadne prílišné nadšenie, páčilo sa mi, ako sa zmenil od toho posledného trapasu.
"Jasne, stavíš sa tu pre mňa ráno?" prijal som a cesta domov bola potom plná túžby, aby som aspoň chvíľu nevedel rozmýšľať.

Ráno som si opäť obliekol bundu od Yuu-chana, vedel som, že ho to poteší a nechal som sa odviezť Kokim na koncert. Odviezť... na jeho úžasnej, nebezpečne rýchlej, sexy motorke. Super drahá čierna Suzuki, s perfektným lesklým dizajnom a hebkými koženými výstelkami, bola ako blesk a keď som zostupoval pred halou, kde sme mali mať koncert, mal som vlasy na všetky strany, ale úsmev široký ako po stiahnutí celej fľaše ryžového vína. Milujem rýchlosť!
"Počkám ťa tu, môžeme si po koncerte niekam vyraziť!"
V dobrom rozpoložení som prikývol a mimovoľne som začal uvažovať o tom, že by vzťah s ním vôbec nemusel byť zlý. Kamarátsky vzťah!
Ale viac som na myslenie čas nemal, lebo som sa dostal do rúk Mickyho a J-a, ktorým sa moja jazda na motorke až taká zábavná nezdala...

Koncert bol koncert, neuveriteľný a nabitý energiou, ako to s nami býva. Fanúšikovia boli ešte na vrchole blaha po Tokyo dome a potlesk spôsobil opadávanie omietky. Kikuchiho som úplne ignoroval a k Yutovi som bol naopak ako keby sa nič nestalo. Nebudem mu kaziť vzťah, ja mám svoj život, on svoj. A o tom bozku som mu povedať nemienil. Ale škrelo ma, že som chcel vidieť, ako Kikuchi zareaguje na Kokiho Bol predsa len vyššie na spoločenskom, úspechovom, aj peňažnom rebríčku a to som radšej ani nepripomínal vyspelosť a skúsenosti.
Dobre, uznávam, nebol som len naštvaný, že som zvedavý, ako sa Kikuchi zatvári. Bol som aj namrzený z toho, že som pri pohľade naňho nezostal tak chladný, ako som chcel a ešte viac ma podráždilo, keď som si všimol, ako mu to pristane a najviac zo všetkého ma štvala asi moja odozva na jeho tanec, ktorý som počas celého koncertu intenzívne vnímal, lebo nielenže tancoval len kúsok odo mňa, ale sa aj neuveriteľne zlepšoval. A ja som chcel osobne vedieť, ako veľmi sa zdokonalil...
Ale dnes som mal na pláne len to, aby ma s Koki-senpaiom všetci videli. Čo ďalej, si premyslím podľa toho, ako sa to bude vyvíjať.
Dosť okázalo som naňho skočil, keď som ho v zákulisí uvidel, ale popravde ma v tej chvíli dosť ovládali tie zákerné hormóny dobrej nálady a keď ma odviedol ďalej do zákulisia, ani som sa veľmi nebránil. Nech mi chce povedať čokoľvek, možno to bude vyzerať, akoby sme sa šli bozkávať a ...
Vlastne som nemal dôvod niečo také chcieť. A že sa mi to tak doslovne splní, som nečakal až do chvíle, keď sa jeho ústa prisali na moje. Asi najviac ma šokovalo, že sa mi to nepáčilo, preto som sa ani poriadne nebránil. Uvedomiť si, že ma Koki Tanaka ani trochu nepriťahuje a že jeho skúsené bozky sa nedajú porovnávať s tým jediným Kikuchiho, bolo dosť nepríjemné. Ale keď zrazu jeho dlane vyleteli pod môj kostým, bolo už dosť neskoro na protesty.
Odstrčil som v panike jeho prsty, keď mi vkĺzli pod košeľu a zatlačil som rukami proti jeho hrudi. Ani to ním nehlo, len bol ešte viacej nažhavený. Roztrhol mi oblečenie až mu z neho ostal v ruke jeden poriadny cár, ktorý hodil za seba. To už som dosť zmätkoval.
"Prestaň! Stačí!" zvolal som, keď mi uvoľnil pery a ledva som lapal po dychu. "Dosť, dosť!" Už som ozaj kričal a nasledujúci krok by bol drastický a zrejme by navždy zničil moje relatívne priateľstvo so skupinou Kat-tun, lebo strata mužnosti je vážny prečin, keď ma zrazu zachránil ten, koho som v takejto trápnej situácii najmenej túžil vidieť.
"Nemáš náhodou pocit, že on si to neželá?!" vyrušil nás Kikuchi razantne a jeho príchod pripomínal hrdinský zásah Supermana.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Eressie Eressie | Web | 15. února 2009 v 20:17 | Reagovat

odkedy je vlastne Kikuchi samuraj? že mi to ušlo :D v každom prípade, krása... a len taka menšia výtka :) Nemalo by tam byť náhodou endorfíny namiesto enzýmy? :D

2 Nori Nori | 16. února 2009 v 17:12 | Reagovat

Fuha, neviem, to si checkem s tými endorfínami a enzýmami, ďakujem za pripomienku! :D

3 Delilah Delilah | E-mail | Web | 17. února 2009 v 9:43 | Reagovat

:) Má tam byť hormón, moja chyba.

4 Alienne Alienne | E-mail | 20. února 2009 v 22:50 | Reagovat

Paráad! Dostávajú sa do jednej kompromitujúcej situácie za druhou... Ťažký život. Páči sa mi, ako Yamadu stále zrádza vlastné podvedomie, ktoré odmieta na Kikuchiho myslieť v zlom ^^ A btw, hibernácia je s mäkkým i ^^

5 Nori Nori | 21. února 2009 v 13:30 | Reagovat

Už som to všetko opravila, ďakujem všetkým pozorným čitateľom! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama