na Blog.cz

Ge ge ge no Kitaro je krásna a krásne japonsky šialená rozprávka, ktorú odporúčam vidieť pre:

- hlavného herca: Eiji Wentz - japonský herec, spevák

- malého bišíka: Kenta

- super roztomilé príšerky

- oko

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden les, nazývaný Ge ge ge. Nie je to obyčajný les, žijú v ňom totiž len príšerky a duchovia, ktoré v normálnom svete nestretnete a ktoré sa - až na pár výnimiek - ľuďom vyhýbajú, dokonca ich nemajú radi. V tomto lese vyrástol bišík menom Kitaro (Eiji Wentz), ktorý má len samé kladné vlastnosti ako: lásku k všetkým, dokonca aj záporákom, snahu pomáhať ľuďom a hlavne deťom, krásu, strieborné/šedé dlhé vlasy, padajúce mu cez oko a... no, to by bolo asi aj dosť :) Kitaro prišiel o oboch rodičov, najprv o otca, potom o matku. Lenže jeho otec nemohol dopustiť, aby malý Kitaro ostal na svete sám a tak sa kvôli nemu vrátil v podobe očnej bulvy s telíčkom. Inak to opísať neviem, ale snáď vám k predstavivosti dopomôže obrázok :D Pokojne si nažívajú v domčeku na brehu jazera, spolu s piesočnou čarodejnicou, mačacím dievčaťom a "crybaby", až dokým Kitaro nedostane lístok od malého ľudského chlapca Kenta, ktorý ho prosí, aby ho ochránil pred príšerami, ktoré stále vidí.

A tu sa začína náš príbeh. Kitaro, ochranca s veľkým srdcom, sa vyberie na pomoc Kentovi a zaplieta sa do jeho problémov. Medzitým totiž potkaní muž ukradol nebezpečný a vzácny "kameň zla", predal ho a kameň ukradol Kentov otec, nakoľko bol vo finančných problémoch, stratil prácu a nedokázal uživiť svoje dve deti. Kentov otec je zatknutý a keďže tesne predtým nezodpovedne dal strážiť kameň Kentovi, po chlapcovi začnú ísť zlí líščí démoni. Kitaro sa mu snaží pomôcť, čiastočne aj preto, lebo sa na prvý pohľad zamiluje do jeho sestry Mika-i (neviem skloňovať japonské mená!) a čiastočne preto, lebo je kladný hrdina a tí majú smolu, takže jeho samého obvinia z ukradnutia kameňa.

Od filmu nemôžete čakať nejakú prekotnú zápletku, stále majte na pamäti, že to je rozprávka. Ale aj v rozprávke sa dajú násjť veľmi pekné scény. Mne osobne sa veľmi páčili ohníčky, ktoré na začiatku spievali veľmi chytlavú pesničku Ge ge ge no Kitaro a neskôr ich Kitaro nosil na paličke. Na nezaplatenie je Kitarov otec, ktorý sa kúpe zásadne v malej mištičke so saké. A budem sa opakovať, ale Eiji Wentz je bohovský. Ako Kitaro bojuje rôznymi spôsobmi - napríklad vrhá svoje šľapky, alebo vestu, ale nikdy nezabudnem na to, ako vrhol po zloduchoch šípy, vyrobené zo svojich vlasov a potom ostal holohlavý :) Malý Kenta je na zjedenie a dokonca aj jeho sestru Miku som si obľúbila po jednej scéne vo vlaku, kde padla Kitarovy do náručia a pre toho to bol očividne najúžasnejší sexuálny zážitok života :D A neskutočný bol tanec, ktorý majú na konci, naučila som sa ho za dve sekundy (nakoľko aj Pureboys dance je zložitejší ako toto).

Ešte pripomeniem, že film bol natočený na základne mangy a anime, ako koniec koncov takmer všetko v Japonsku. Mimoriadne ho odporúčam, ak chcete odľahčiť atmosféru, ale upozorňujem, že musíte pripraviť členov svojej domácnosti na niečo netypicky šialené, aby sa vám potom nestalo, že si jeden z nich ku vám sadne, pozrie na telku, pozrie na vás a povie: "No to snáď nemyslíš vážne..." XD

Na úvod musí povedať, že toto je sakra dobrý film. Od hlavného herca cez dej, až po hudbu a napätie, nemá chybu. Naozaj som od neho nečakala až tak veľa, a bola som príjemne prekvapená.

Ak ste fanúšikom anime čí mangy Death Note a videli ste aj oba filmy: Death Note a Death Note Last Name, určite budete chcieť siahnuť aj po tomto filme, ktorý je akoby nezávislým pokračovaním oboch filmov, aj keď "pokračovaním" by som to označovať nechcela. V prvom rade nemôžete očakávať, že sa stretnete s postavami ako Lighto/Kira, Misa a shinigami, aj keď v úvode sa mihnú, snáď aby nám pripomenuli, na čo sa tento film vlastne viaže. Lenže hneď po tom, čo si pripomenieme, kto sú a že ich L svojou múdrosťou porazil, spáli tento mladý (a krásny) génius obe Death notes - t.j. zápisníky, do ktorých keď napíšete meno, tak tento človek zomrie, pričom môžete určiť príčinu jeho smrti a do 23 dní ovládať aj čas smrti. Ako zrejme viete, film Death Note Last Name vyriešil spor Kira - L tým, že L za účelom porazenia Kiru zapísal svoje vlastné meno do Death note. A tu sa začína náš film - je teda o tom, čo L (Kenichi Matsuyama) stihol za 23 dní, ktoré mu ostávali do konca života, spraviť.

Dej sa točí okolo smrteľného vírusu, ktorý bol vyvinutý v jednom japonskom laboratóriu a testovaný na úbohých dedičanov niekde v Thajsku. Upozorňujem, že scény ľudí, umierajúcich na krvácanie celého tela, nie sú pre citlivejšie povahy. V Thajsku sa stretávame s tajným agentom F, ktorý zachráni jediného chlapca, čo sa nenakazil a keďže sám tuší, že ho zabijú, posiela ho ako darček L-ovi, ktorý medzitým prebral všetky aktivity po zosnulom Watarim. Malý chlapček, nazývaný ako "Boy" (Fukuda Narushi), rozumie len po anglicky a je strašne krásne počúvať L-ovu japonskú angličtinu, ktorej za pomoci titulkov dokonca aj rozumiete. Aby som vás trochu navnadila, tak L počas filmu rozpráva aj inými rečami, bezpečne som odhalila jedine taliančinu, ale myslím, že tam bola aj francúzština, yay :)) Takže, malý Boy sa dostane do rúk L-a, ktorý ako babysitter pôsobí neskutočne roztomilo a okamžite Boyovi ponúka sladkosti na špajličke :D A okrem iného zisťuje, že dar od F-a je matematický génius.

Okrem toho sa nám tu rozvíja ďalší dej, ktorého aktérmi sú vedec Nikaido, jeho dcéra Maki (Mayuko Fukuda) a šialená vedkyňa Kimiko Kujo, ktorá je na počudovanie jedna z Watariho agentov, krycí názov K. Nikaido ako jediný vyvinie vakcínu proti okamžite smrtiacemu vírusu, ktorú samozrejme chcú získať záporáci a to skupina nazývaná "Blue ship", ktorá chce vyhľadiť celé ľudstvo v záujme vyššieho cieľa - očistenia zeme a navrátenie pôvodného ekosystému. Nuž, každý máme svoje úchylky :) Tou mojou sa určite stal L, geniálne riešiaci všetky zápletky, meniaci sa na rozprávkového hrdinu, ochraňujúceho deti a za posledných 23 dní, čo mu ostávajú, zachraňujúci svet - teda ľudí.

Musím povedať, že tam je fakt super podmazová hudba, ktorá vás stále udržiava v napätí. A pri záverečných titulkách šla oficiálna pieseň filmu, a to ma podržte - I'll be waiting od Lennyho Kravitza. Inak titulky dopozerajte až do konca. Alebo sa prekliknite na ich koniec ;)

Čo ale neodolám prezradiť vám, je, že sa tam dokonca objaví Near! Skoro som vyskočila nadšením, keď som to zistila. Nečítajte si ale wikipediu, lebo prídete o prekvapenie ;) Na tejto vševediacej stránke sa dokonca píše, kto hral Mella, ale toho som tam teda nezahliadla, prosím, ak niekto niečo o tom viete, tak mi dajte vedieť.

Matsuyama Kenichi je dokonalý, neviem, čo mám k tomu viac napísať. Zbožňujem jeho ústa. Tvorcovia filmu sa pokúsili opísať L-ovu "humánnu" stránku, takže uvidíme Kenichiho, ako nežne odstraňuje Boyovi omrvinky z úst, či nemotorne objíma Maki (ktorá mi neviem prečo hrozne pripomína Sakurada Dooriho), alebo sa na žiadosť detí pokúša chodiť vzpriamene. Ak ste ešte neboli doteraz doňho zaľúbení, tak teraz vás to určite chytí. O to viac, že sa už nemusíte rozhodovať, či máte radšej L-a alebo Kiru.

Musím povedať, že na tento film nezabudnem, možno aj preto, lebo som tesne ku koncu musela prerušiť jeho sledovanie a letieť na pohotovosť s mojim priateľom, ktorý sa pokúsil vypáliť si oko nejakou žieravinou. Prišlo mi to celkom symbolické, keďže som práve sledovala film s podobnou tématikou. Žeby náhoda? Niekde som čítala, že náhody neexistujú :)

Takže dávam filmu desať bodov z desiatich. A pridávam ho k tým, ktoré musíte nutne vidieť.

Toto som chcela napísať už strašne dávno, ale vopred sa musím ospravedlniť, že to je len zlomok zo skutočného príbehu, ktorým by to chcelo byť. Možno raz - zrejme na dôchodku - to napíšem celé. Toto je teda len akoby koniec skutočného príbehu, sú tam spomienky na minulosť, takže sa snáď niečo objasní a bude sa to dať čítať. Inšpiráciu som zobrala od Jenny Nowak a jej románov o Draculovi, počas ktorých som si vypestovala nesmrteľnú lásku k Vladovi :)

Zbetareadované od Elfled:)

Ešte nikdy som nepísala recenziu na film, ktorý sa mi nepáčil, a teraz to robím len z dvoch dôvodov:

1) Yamapi

2) Horikita Maki

Takže, najprv bola manga, potom televízny seriál a nakoniec sa Japonci rozhodli v roku 2008 natočiť film s názvom Kurosagi, v preklade "čierny podvodník".

Dej filmu pojednáva o podvodníkoch, pričom ich hneď na začiatku rozdelí na tzv. bielych podvodníkov, ktorí kšeftujú s peniazmi, a červených podvnodníkov, ktorí zarábajú na tom, že využívajú city ľudí. Jediným čiernym podvodníkom je Kurosagi (Yamapi), ktorého umenie spočíva v tom, že podvádza iných podvodníkov. Čím je v istom zmysle kladný hrdina. Vedie ho osobná pomsta, nakoľko na základe jedného podvodu bola zničená jeho rodina a keďže je to bišík, tak aj túžba pomáhať iným, ktorí boli rovnako zneužití a okradnutí ako on. Má svojho nepriateľa Ishigaki-ho, ktorého sa počas celého filmu snaží rafinovane zničiť, a ktorý hral aj vtipného starého uja vo filme "Waterboys". Ďalej má svojho "senseia" - ak to tak môžem nazvať - ktorý je zároveň jeho nepriateľ no. 1, nakoľko to bol práve on, kto zničil jeho rodinu. Mimo hlavného deja sa mihá Horikita Maki, vyspelšia než si ju pamätáme z Hana Kimi, ale rovnako útlučká a milučká, hrajúca dievča odvedľa, ktoré je veľmi citlivé, ale v podstate sa ku Kurosagimu moc nepriblíži, až na jednu scénu pri dverách, keď sa k nej Kurosagi dráždivo nahne, akoby ju šiel pobozkať, ale k ničomu nakoniec nedôjde.

To je všetko, čo vám k tomu poviem, aj preto, lebo od druhej polky mi nešli titulky a len som to preklikala. Prišlo mi to ako taký abstraktný film, kde sa autor snaží viac povedať obrazmi ako dejom alebo dialógom, a ktorý zaujme iba ľudí, čo majú pre podobný žáner pochopenie. Mňa zachránili jedine občasné "typicky yamapiovské" grimasy, či vyjadrenia, kedy som zajasala: "Toto je Pi-chan!" :D A ešte zistenie, že vo filme použili jeho pieseň "Daite senorita" a oficiálnou piesňou filmu je úžasná "Taiyo no Namida" od NEWS.

Prosím, ak má niekto iný názor, tak ma neukameňujte, naopak, celkom rada by som si vypočula, čo vlastne bola pointa filmu ;))

Tak toto je pesnička od KAT-TUN, ktorá momentálne boduje v rebríčku mojich letných hitov, nakoľko z nej srší toľko pozitívnej energie, až sa človeku chce skákať a nikdy to nevzdávať!

Tu je celkom funny performance na koncerte :) Všimnite si Uedu, jeho kawaii vzhľad, ale to zavýjanie... o.o Hot Jin = no commento

A inak mi stále napadá, že ten názov asi chcel znieť: We'll be all right... Aspoň mne by to teda dávalo väčší zmysel, ale Japonci sú Japonci XD

Neverili by ste, aké je ťažké zohnať na to spoľahlivé slová, ľudia to väčšinou prepisujú foneticky, alebo úplne podľa vlastných predstáv. Toto, čo uvádzam, je jediné, čo sa približuje originálu, ale podľa mňa stále nie sto percentné:

Ganbatteru kimi no me ga sekaijyuu ni kagayaite
Will Be All Right kaete yuku
You Shine On The World

Doushita no? Kimi rashiku naiyo
Sonnna koto wasurete shimainayo
Mata hitotsu koboreta namida no wake ha? …Tell Me

Iiwake ha shinai kimi ga suki
Mou iikara jibunn no yarikata de
Kono basyo de kimi no hane wo misete

Nakama to tsunaida kusari
Yatto mietekita hikari
Koredake ha makenai

Itsumade mo kienaiyo
Anotoki tikatta omoi
Ashita he to susumou

It's All Right ari no mama
Kagiri nai yume wo nosete
Habatakuyo ima kokode
You Shine On The World

Ganbatteru kimi no me ga
Sekaijyuu ni kagayaite
Miraisae kaeteyuku
Ima kokode

Woooooh…(massugu)
Woooooh…(Yeah)
Woooooh…(I Sing It What You Worry About Will Be All Right)

Woooooh…(tookuhe)
Woooooh…(Yeah)
Woooooh…(I Sing It What You Worry About Will Be All Right)

Soshite mata hajimaru Story
Koe wo age tukannda mono saemo
Kantann ni kowarete shimaisou

Kantan ni ha ikanai yo
Wakarudaro? Dareyori mo
Tsumikasaneta hibi ga

Oretachi wo tunaideku
Kono saki he susumou
Let's move forward from here

It's All Right ari no mama
Kagiri nai yume wo nosete
Habatakuyo ima kokode
You Shine On The World

Ganbatteru kimi no me ga
Sekaijyuu ni kagayaite
Miraisae kaeteyuku
Ima kokode

Woooooh…(massugu)
Woooooh…(Yeah)
Woooooh…(I Sing It What You Worry About Will Be All Right)

Woooooh…(tookuhe)
Woooooh…(Yeah)
Woooooh…(I Sing It What You Worry About Will Be All Right)

[Koki's rap:]
One for the MIC. Two for the Bounce.
Beat ni mi wo yurasi
Soko ha nashi
Tsukuru kashi
Raku ha nashi

It's All Right ari no mama
Kagiri nai yume wo nosete
Habatakuyo ima kokode
You Shine On The World

Ganbatteru kimi no me ga
Sekaijyuu ni kagayaite
Miraisae kaeteyuku
Ima kokode

Woooooh…(massugu)
Woooooh…(Yeah)
Woooooh…(I Sing It What You Worry About Will Be All Right)

Woooooh…(tookuhe)
Woooooh…(Yeah)
Woooooh…(I Sing It What You Worry About Will Be All Right)

Woooooh…(massugu)
Woooooh…(Yeah)
Woooooh…(I Sing It What You Worry About Will Be All Right)

Woooooh…(tookuhe)
Woooooh…(Yeah)
Woooooh…(I Sing It What You Worry About Will Be All Right)

What You Worry About Will Be All Rïght

Kenshin je moja srdcová záležitosť a preto začnem zoširoka. Kenshin je bezpochyby jedno z najznámejších anime. Zaútočí na každého nováčika, ktorý do sveta anime vstúpi. Tak to bolo aj v mojom prípade a ja som sa mu nebránila. Mohla za to čiastočne moja slabosť pre historické príbehy, Kenshinov roztomilý charakter ako aj to, že som bola začiatočník. Ale slabosť pre malého, ryšavého bojovníka mi zostala až doteraz.
K animovanej verzii Kenshina som sa dlho nevedela dopracovať. Tak som sa zo zúfalstva vrhla aspoň na mangu. A zamilovala som sa ešte viac. Bola to moja prvá manga vôbec a mňa fascinovalo všetko - kresba, humor aj príbeh. Dopracovala som sa asi k desiatemu volume a tam som sa na dlhý čas zasekla. Pred časom som sa ku Kenshinovi vrátila a zvyšných 18 volume som zhltla v priebehu asi dvoch týždňov. A tak mohla konečne vzniknúť táto recenzia, ktorú som tomuto príbehu dlžná.
Medzičasom som sa mi podarilo získať anime, OVA a myslím, že vlastním aj nejaký film v štýle anime. Aj o nich tu bude reč, ale neskôr. Teraz niečo stručne k príbehu.

Polovica 19. storočia. V Japonsku vypuknú nepokoje a vzbury proti šogunskej vláde. Mladučký Himura Kenshin, ovládajúci neporaziteľné bojové umenie, sa pridáva k rebelom v Kyóte. Verí, že svojím mečom pomáha vybudovať nový svet, v ktorom sa bude žiť lepšie. Ľudí, ktorí zomreli jeho rukou, stále pribúda. Z Kenshina sa stáva legenda, prezývaná Hitokiri alebo aj Battousai. Keď napokon rebeli zvíťazia, legendárny bojovník zmizne. Ukáže sa, že ani nová vláda nie je dokonalá. Ľudia sa ale napriek tomu snažia žiť ďalej a po rokoch sa im pomaly darí zabudnúť na vojnu. O desať rokov po prevrate sa v Tokyu objaví potulný rurouni Kenshin a doslova vrazí do mladučkej Kaoru. A tu sa začína náš príbeh. Kaoru, ktorá vyučuje v dóje po svojom otcovi, ponúkne Kenshinovi prístrešok a trvá na ponuke, aj keď sa dozvie, kým Kenshin naozaj je. Takže tu máme dvoch hlavných hrdinov - Kenshina, ktorý sa tvári ako hlupáčik a nešika a ktorý sa lepšie vyzná v domácich prácach než v boji. A Kaoru, ktorá je výbušná, rázna a nevie variť. K tejto ústrednej dvojici pribudne Sano - pouličný bitkár bez štipky vychovania, ktorý sa najskôr oháňa päsťami a až potom rozmýšľa. Yahiko, mladý drzý fagan, ktorý Kenshina bezhranične obdivuje a ktorý sa stáva Kaorininým žiakom. Mladá lekárka Megumi, ktorá je Kaorinou hlavnou sokyňou (Kenshin, na šťastie pre Kaoru, väčšinou nechápe jej dvojzmyselné narážky). A neskôr pribudne ešte množstvo ďalších postáv - na čele s Misao. Misao je mladé dievča - ninja, ktoré je akousi kombináciou Yahika a Kaoru. Z mužských postáv sú dôležití ešte Aoshiho a Saito - obaja chcú Kenshina poraziť a každý z nich má svoje dôvody.
Kenshin sám už túži len po pokojnom živote a po tom, aby pomáhal ľuďom a aspoň čiastočne napravil to, čo napáchal ako Hitokiri. Jeho meč - Sakaba ma obrátenú čepeľ a nemôže nikoho zabiť. Lenže vždy sa vynorí nejaký nepriateľ, ktorý si chce porážkou legendy vylepšiť reputáciu. Po väčšom množstve rádových nepriateľov musí Kenshin čeliť napokon silnejším súperom. Ten najhorší z nich ho donúti vstúpiť opäť do služieb vlády. Ale jeho porážkou sa príbeh ešte nekončí. Pred koncom musí ešte Kenshin čeliť najhoršiemu nepriateľovi - vlastnej minulosti.

Ako som už spomínala, mám slabosť pre historické príbehy. V Kenshinovom príbehu sa objavujú skutočné udalosti a aj mnoho postáv má historický základ (napríklad spomínaný Aoshi a Saito). To bolo pre mňa plus. Čo sa týka mangy, nie som odborník a netrúfam si veľmi hodnotiť. Fascinovalo ma, ako zmena uhla tej alebo onej čiary a linky napr. oka, dokáže zmeniť dobráckeho Kenshina na chladnokrvného zabijaka. Samotná kresba, príbeh, hrdinovia, aj štýl humoru mi prídu ako typické ukážky mangy. Štýl kresby sa postupne vyvíja a mení, ale to je asi prirodzené v každej mange. Mňa zaujalo, ako Kenshinova bujná hriva prestáva byť ku koncu príbehu bujná. Očividne za rok, strávený s Kaoru, zostarol viac ako za desať rokov, čo bol rurounim. (na obrázku Kenshin ako rurouni a ako Battousai na začiatku mangy a jeden obrázok Kenshina z posledných kapitol na porovnania).

A moje obľúbené- humorné časti. Na druhom obrázku Misao napodobňuje Kenshina. Ten obrázok sa mi páči, pretože sú tam všetky Kenshinove výrazy tváre pohromade.

Toľko k mange a teraz niečo k anime. Keď sa mi konečne dostalo do rúk, mala som za sebou už slušnú zbierku seriálov. Po všetkých nadšených ódach na toto anime som asi čakala viac. Po dielach ako Full metal alchemist, Wolf's rain alebo Ouran ma Kenshin neohúril ani príbehom, ani kresbou a ani humorom. Ale aby som bola spravodlivá: nie je to zlé anime, je to priemer - lepší priemer, typický zástupca svojho žánru. A tiež kajúcne priznávam, že som ho nevidela celé. Dostala som sa asi do polovice a zatiaľ nemám v pláne pokračovať.

Iné to je s OVA. Kým anime sa viac-menej pridŕža mangy kresbou aj humorom, OVA má úplne inú atmosféru. Kresba je omnoho realistickejšia a vytratil sa aj humor. Celkove je 6 polhodinových dielov (v ktorých presnom číslovaní a pomenovaní mam chaos, takže to po mne nechcite). Prvé štyri časti rozprávajú príbeh Kenshinovej mladosti a jeho tragickej lásky k Tomoe. Teda časť, ktorá v pôvodnej mange tvorí kratšiu, retrospektívnu časť. Celý zvyšný príbeh je napchatý do posledných dvoch častí. A podľa toho to aj vyzerá - postavy sa objavujú a miznú bez vysvetlenia a o súvislom deji sa veľmi nedá hovoriť. Tak vám to môže pripadať, ak Kenshinov príbeh nepoznáte. Ak ale viete aspoň o aké postavy ide a približne poznáte vzťahy, sú posledne dve OVA príjemným vizuálnym doplnkom mangy s trochu inou atmosférou. A v príbehu zachádza omnoho ďalej ako manga - zobrazuje Kenshinovu starobu, aj dospievanie jeho syna. Bez humoru. Zostal len smutný príbeh muža, ktorý celý život platí za skutky, ktoré napáchal v minulosti, pretože veril, že pomáha vybudovať lepší svet.

Pri spätnom obzretí vidím, že Kenshin má veľa chýb. Napríklad to, že hlavný záporák zhromaždí desať najlepších bojovníkov a po jednom ich posiela na hlavného hrdinu. Ten ich postupne vymláti a potom dostane do zubov aj ich šéf. (toto sa objavilo vo viacerých dielach, napr. v Trigunovi. A keď tak uvažujem, Kenshin a Vash toho majú spoločného viac, než je zdravé. Ale aj tak ich zbožňujem - ako Kenshina, tak aj Vasha ^.^). A potom bitky, ktoré prebiehajú podľa nasledujúceho scenára: kladný hrdina je najskôr umlátený, utŕži niekoľko zlomenín, vykašliava alebo vracia krv. Prakticky je po smrti. Keď už sa s ním všetci v duchu rozlúčia, tak on vstane a veľkolepo porazí svojho súpera (vďaka Bleach som sa takýchto súbojov presýtila a som na ne ľahko alergická). V Kenshinovi oceňujem záblesk racionalizmu, keď sa ukáže, že človek sa nemôže oddávať takýmto bojom bez toho, aby to zanechalo trvalé následky na jeho zdraví (a nemám na mysli Kenshinovu jazvu na líci).
Kenshin je rozprávka - so zaujímavým hlavným hrdinom, odohrávajúca sa v historickom prostredí (a teda primerane krvavá), ale stále je to rozprávka. S neporaziteľnými hrdinami a šťastným koncom. Ak s anime iba začínate, siahnite po seriály. Pre fajnšmekrov tu je OVA a pre tých, ktorí majú dosť voľného času a slabosť pre samurajov, je tu manga.