Březen 2008

Ikoku Irokoi Romantan OVA1

30. března 2008 v 15:31 | Noriko |  yaoi & shounen ai
Dovoľte mi na začiatok malú úvahu. Mám zlý pocit, že tak ako sa do roku asi 2006 doslova roztrhlo vrece s japonskou produkciou animovaných yaoi seriálov, od tohto dátumu to ide dole vodou. Kedy sa naposledy objavilo niečo ako Gravitation, Loveless, Sukisyo, či aspoň Gakuen Heaven? Pravdu povediac, už ani nepamätám. Už dlhšiu dobu sme my - milovníci yaoi - odsúdení na mangy a druhotriedne yaoi, ktoré sa väčšinou skladajú len z jedného diela a nič hlbšie si z nich neodnesiete. S poľutovaním musím povedať, že aj nasledujúce yaoi patrí medzi ne.

Ikoku Irokoi Romantan je zatiaľ jednodielne OVA natočené na základe mangy od mangaky Ayano Yamane. Dej sa odohráva na veľkej zaoceánskej lodi plávajúcej momentálne niekde v blízkosti Talianska, na ktorej sa má konať svadba a to medzi dvoma deťmi yakuzy, samozrejme za účelom spojenia rodín. Ani jedna zo zúčastnených strán alebo obetí - Kaoru a Ranmaru - nie sú nadšení. Kaoru, veľmi pekná dievčina, by sa radšej vrhla do náručia najbližšieho talianského milovníka a Ranmaru asi do mora. Polku anime si budete užívať ich hádky, čo vás - keďže ste v yaoi nálade - asi moc nenadchne.

Zato vás určite nadchne Ranmaru. Po celý čas sa na úžas celej posádky promenáduje po palube len v ľahučkom kimone, do ktorého keď fúkne vietor, tak vidno všetko, čo má Ranmaru pod ním. Ehm, neľakajte sa, je tam trošku zahalený ;) Takto si ho samozrejme všimne aj Albert Valentino, kapitán lode, ktorý má istý fetiš na všetko, čo je japonské. Po tom, čo sa Kaoru s Ranmarom vezmú, pohádajú a Kaoru ho v svadobnú noc vykopne z izby, využije samozrejme Al príležitosť a Ranmara zvedie, pričom okolnosti nie sú až tak podstatné. V závere sa dostávame k tomu, čo sme čakali a to k celkom obstojnej yaoi scénke.
Tu sa pozastavujem a mám otázku na široké publikum: Čo je to "fundoshi"? Môže to byť nejaký druh japonskej spodnej bielizne??
Takže yaoi ako yaoi je to pekné, dej radšej nekomentujem. Jediné, na čom som sa úprimne zasmiala, bolo vrecúško ľadu, ktoré Ranmarovi na druhý deň jeden z jeho poskokov držal na takej paličke na hlave, viď obrázok. Niečo také som ešte nevidela. A to je asi tak všetko. Koniec.

Krása po čínsky - Nicholas Tse

30. března 2008 v 11:32 | Noriko |  japanese boys
Včera som videla jeden z filmov Jackieho Chana: New Police Story. Musím sa priznať, že mám Jackieho Chana celkom rada a videla som už veľa filmov s ním, vždy ma potešia peknou akciou zasadenou do ázijského prostredia. Tentokrát som však ostala doslova ohúrená a to druhým hlavným hrdinom, mladým policajtom, ktorého stvárnil čínsky herec a spevák Nicholas Tse Ting-Fung. Prosím, nechajte sa ohúriť aj vy:

Kirepapa

28. března 2008 v 8:38 | Noriko |  yaoi & shounen ai
Kirepapa (キレパパ) je yaoi anime vytvorené na základe mangy od Ryo Takagi, ktorej prvý diel vyšiel v Japonsku v roku 2003 a druhý v 2005. Anime má len prvé OVA, ktoré vyšlo v tomto roku. Názov Kirepapa pochádza z japonského "kirena papa" čo znamená krásny otec :) Pokiaľ si však myslíte, že pôjde o incestný vzťah a chcete hneď prestať čítať, tak sa trošku mýlite a prosím, pokračujte v ďalšom odseku. Dozo:

Hlavná postava, Chisato Takatsukasa, je spisovateľ, ktorý vychováva syna v teenagerskom veku. Malý Riju akoby z oka vypadol Shuichimu zo známeho shounen-ai Gravitation, čo vám ale vadí len chvíľku, pokým nezistíte, že oňho vlastne vôbec nejde. Jeho otec Chisato má totiž komplex z mladosti a myslí si, že všetci Rijuovi kamaráti po ňom idú, čo je do istej miery aj pravda. Chisato sa ich snažízbaviť originálnymi spôsobmi, ako napr. že im do koláčikov pridá preháňadlo a chlapci musia potom utekať :D Jediný, kto odoláva jeho účinným odstraňovacím metódam, je Rijuov najlepší kamarát Shunsuke Sasaki. Chisato ho týmpádom najviac neznáša a veľmi sa bojí o nevinnosť svojho syna v spojitosti s týmto veľmi vyspelým bishounenom. Čo sa však zmení, keď zistí, že Shunsukemu ani tak nejde o Rijua, ako o neho...

Krátke anime rieši až obdivuhodne veľa zápletok: Chisatovu lásku k neznámej spisovateľke Shunka Saki, odhalenie jej totožnosti, lásku Shunsukeho k Chisatovi, drámu ktorá sa stala v Chisatovej mladosti a do ktorej bol zapletený Shunsukeho otec, z čoho vyplýva veľký strach Chisata o Rijua aby sa mu nestalo toisté... Riešenia vám prezrádzať nebudem, dozviete sa ich sami, ak si pozriete :D

Animácia je pekná, zopár kissing scén vzrušujúcich a yaoi explicitné len veľmi decentne, takže slabšie povahy sa nemusia obávať si ho pozrieť. Ak teda máte len chvíľku času a chcete sa niečím rozptýliť, odporúčam pozrieť si.

Brementown musicians

27. března 2008 v 11:26 | Noriko |  jdorama
Brementown musicians je jdorama, o ktorej som nič nenašla na wikipedii. Huh O.o Oke, tak sa idem pokúsiť zosmoliť niečo sama.

12-dielny príbeh pozostáva z troch častí, v ktorých sa postupne zoznamujeme s tromi dievčatami a tým, čo ich spája. Všetky tri sa zhodou okolností dostanú do záhadného veľkého domu, v ktorom straší. Kým prídete na to, kto tam straší, normálne sa bojíte. Akonáhle sa duch zjaví, strach pominie a vystriedajú ho srdiečkav očkách. Hlavnú postavu, mladého majstra Kenjiho stvárnil totiž mladučký Endo Yuuya, jeden z D-boyov. Endovi to v seriáli veľmi sekne, je ukeovsky chudučký a ako duch má vo vláskoch krásne biele pramienky, ktoré mi prišli veľmi sexi :) Tri hlavné dievčenské postavy si zahrali dievčatá z japonskej jpop skupiny Mini Moni a v spievaní im to naozaj ide.

Ale späť k deju. Dej do istej miery vychádza z príbehu bratov Grimovcov o somárovi, psovi, mačke a kohútovi. Rozprávka pritom nie je až tak dôležitá, ale tieto zvieratká sa istým spôsobom jedno po druhom objavujú v živote troch dievčat: Kurimura Chiyono (Takahashi Ai), Kuroda Mineko alebo Neko-chan (Tsuji Nozomi) a Niwa Hinako (Kago Ai). Chiyono je na škole prezývaná somárik, Neko-chan je samozrejme mačička a Hinako má veľmi rada kuriatka. Kohút je aj dôležitým faktorom v živote mladého Kenji-kuna (myslené úplne nevinne) :D

Zaujímavosťou je, že dej tejto jdoramy ide späť v čase. To znamená, že začneme koncom a postupne odhaľujeme, čo bolo na začiatku. Čo mňa do istej miery iritovalo, lebo som už vopred vedela, že ak sa má Kenji stať duchom, musí niekde na začiatku umrieť. Takže popri riešení dievčenských starostí šlo aj o to, čo sa vlastne stalo Kenjimu, prečo tak smutne hrá na harmonike a je v prvej fáze zoznamovania vždy veľmi nespoločenský.

Spoločnou vlastnosťou prvých dvoch dievčat, Chiyono a Neko-chan je, že si o sebe myslia, že sú úplne nanič, neužitočné v živote a pre svoje okolie, nič im nejde, všetko sa kazí. Pre Chiyono sa to zmení, keď začne so svojimi novými spolužiačkami nacvičovať školskú hru, Neko-chan objaví zmysel svojho života v skladaní folkových piesní. Tieto dve sa stretnú s Kenjim ako duchom, hlavne preto, lebo ducha vidí len ten človek, ktorý o sebe pochybuje. Chiyono a Neko-chan sa postupne stanú duševne vyrovnané a týmpadom stratia možnosť Kenjiho vidieť.
Jediná, ktorá sa s Kenjim stretne ako so živým, je Hinako. Táto príde slúžiť do domu Kenjiho rodiny krátkopo vojne, v ktorej umrela celá jej rodina. Postupne zisťuje, že v izbe, do ktorej má zakázané chodiť, nestraší, ale obýva ju jeden veľmi tvrdohlavý chlapec, ktorý sa rozhodol zavrieť pred celým svetom a nikoho k sebe nepúšťa, čím tyranizuje svojich rodičov za to, že mu zabili kohúta. V poslednom diele sa dozvieme to, na čo sme čakali celý čas, záhadu Kenjiho smrti, pri ktorej si niekto aj poplače :)

Mne osobne prišla najkrajšia záverečná scéna, v ktorej sa všetky tri dievčatá zmenia znova na mladé, sedia na streche spolu s Kenjim a hrajú na harmonikách. Kenjiho pesnička je naozaj krásna a Neko-chanine slová k nej nezabudnuteľné natoľko, že si ich budete spievať aj pred spaním a obťažovať nimi spolubývajúcich :D

Jdorama je veľmi pekná a celkom odľahčujúca po všetkým morálnych dilemách, s ktorými sa stretávate napr. v Nobuta wo Produce. Takže ak si chcete pozrieť niečo na štýl muzikálu, smelo do toho :)

Yuuki

25. března 2008 v 15:02 | Lwen-chan |  movies (japonske a BL)
Aby si pochopil cenu jedného roka, opýtaj sa študenta, ktorý nezvládol skúšky.
Aby si pochopil cenu jedného mesiaca, opýtaj sa matky, ktorá porodila nedonosené dieťa.
Aby si pochopil cenu jedného týždňa, opýtaj sa vydavateľa týždenníka.
Aby si pochopil cenu jednej hodiny, opýtaj sa milencov, ktorí čakajú na stretnutie.
Aby si pochopil cenu jednej minúty, opýtaj sa cestujúceho, ktorý nestihol vystúpiť z vlaku.
Aby si pochopil cenu jednej sekundy, opýtaj sa toho, kto práve unikol nehode.
Aby si pochopil cenu desatiny sekundy, opýtaj sa športovca, ktorý získal striebornú medailu na Olympijských hrách.

Ručičky hodín stále tikajú. Preto si vážme každý okamih, ktorý máme a berme dnešok ako ten najcennejší dar, ktorý máme.


Citát z filmu Yuuki, v ktorom si hlavnú úlohu zahral vynikajúci Kamenashi Kazuya (Nobuta wo produce). Okrem neho sa tu objavilo množstvo iných skvelých hercov, z ktorých som však ja spoznala len jedného, a to Oguri Shuna (Hana Kimi). Yuuki je príbeh chlapca, ktorý zomiera na vzácnu chorobu. Príbeh priateľstva s niekým, kto dokázal rozdávať silu a úsmevy až do konca.

Takashi Matsuoka: "Stmívání nad sakurami"

23. března 2008 v 16:06 | Lwen-chan |  Japan
Táto recenzia bude troška iná. Chystám sa vám totiž rozprávať o knihe (pre tých, ktorí v ére počítačov a internetu zabudli, čo to je, malé pripomenutie: kniha je taká tá vec husto popísaná písmenkami, väčšinou bez obrázkov, v ktorej sa dá listovať. Býva väčšia ako manga a číta sa presne z opačnej strany ako manga).

Dej historického románu Stmívání nad sakurami sa odohráva v Japonsku v roku 1861. Sledujeme príbeh mladého Okumiši Genjiho, ktorý sa pred krátkym časom stal hlavou mocného klanu samurajov. Traduje sa, že jeho rod má veštecké schopnosti. Čo však iní považujú za dar, je pre Genjiho rodinu prekliatím. Jeho strýka pripravili vízie o rozum a Genji sám v tých svojich vidí len vlastnú smrť. Od svojho starého otca vie, že mu na Nový rok zachráni život cudzinec. A tak napriek odporu mocnejších vládcov aj vlastných poddaný prijíma do svojho domu troch amerických misionárov. Ako sa však ukáže vzápätí, Genjiho neohrozujú len dávni nepriatelia klanu, ale aj lode cudzincov, strieľajúce na mesto z prístavu. Vojna je na spadnutie. Genji musí vymyslieť plán, ako poraziť svojich nepriateľov a dokázať, že nie je len zženštilí rojko, za akého ho všetci považujú. A tak sa vydá na nebezpečnú púť spolu so svojou tajomnou milenkou gejšou Heiko, misionármi, vernými samurajmi a služobníctvom.
Toľko k deju. Čím ma upútala kniha na prvý pohľad je to, že sa opisuje jedno z prvých stretnutí japonskej a západnej kultúry. Bola som zvedavá hlavne na to, ako sa na nás pozerajú - vlastne pozerali, Japonci. Samozrejme, ako na škaredých, necivilizovaných barbarov. Ale nie je to len jednostranná záležitosť. Kniha venuje dosť priestoru aj pocitom Američanov. Vzájomné nepochopenie a odcudzenie dvoch odlišných kultúr postupne prerastie v úctu a priateľstvo.
Čo ma však na knihe zaujalo neskôr bolo to, s akou ľahkosťou a eleganciou ale aj bezcitnou chladnokrvnosťou, rozprával príbeh o zabíjaní. Nežný príbeh priateľstva a lásky, akým Stmívání nad sakurami v podstate je, je aj príbehom konca éry, založenej na vojenskej sile samurajov. Život ako taký pre nich nemal žiadnu cenu. Ak nejaký samuraj zradil alebo prehral, musel zomrieť aj s celou svojou rodinou. Životy obyčajných ľudí nestáli ani za mihnutie oka. Hlavný hrdina, inak súcitný a chápavý, neváha obetovať stovku nevinných životov, len aby ochránil česť milovanej osoby. Musím obdivovať oddanosť, zmysel pre česť a disciplínu, ako aj skoro až nadľudskú silu japonských bojovníkov - a predsa nedokážem súhlasiť s tým, čo robili. Ale také asi Japonsko vtedy bolo a stále je. Krajina protikladov.
Zdá sa, že obdobie druhej polovice 19. storočia považujú Japonci za zlomové. Po stáročiach izolácie sa Japonsko otvorilo svetu. Len aby jeho obyvatelia zistili, že sila meča samurajov nemôže konkurovať sile zbraní zo západu. (Mimochodom, s rovnakou myšlienkou sa stretnete aj vo filme Posledný samuraj, ktorý je tiež z tohto obdobia.)
Či už ste posadnutý všetkým, čo nejako súvisí s Japonskom, alebo si len radi prečítate dobre napísaný historický román, pokojne siahnite po knihách, ktoré rozprávajú o Japonsku. Knihy ako Stmívání nad sakurami alebo Pamäti gejše sú dobrá voľba.

My boss my hero

21. března 2008 v 20:26 | Lwen-chan |  jdorama
Priznávam sa: Lwen-chan prepadla novej závislosti menom doramas. A mojím najnovším objavom je My boss my hero.
Nijak originálny príbeh: 27 ročný synáčik yakuzáckeho bossa Makio Sakaki má rád saké, bitky a ženy. Je závislý na cigaretách a pudingu. A je tupý ako tágo. Niekomu, kto nevie napísať svoje meno a napočítať do piatich, nemôžete zveriť vedenie klanu, preto dostane Makio ultimátum: buď si dokončí strednú školu, alebo bude vydedený. A tak frajer vyfasuje školskú uniformu, nový účes, sú mu zabavené cigarety - a hurá na St. Agnes hight school. Inkognito. Tam sa začína jeho zápas s vlastným rozumom, ktorý je schopný fungovať len 90 sekúnd vkuse. Makio je na škole okamžite zaškatuľkovaný ako násilný, beznádejne sprostý delikvent. On sa ale nevzdáva a ujme sa funkcie lídra triedy. V duchu hesla ,,stredná škola nie je o učení, ale o zábave, priateľstve a láske" sa pokúša z tej bandy stvoriť klan menom 3-A. A v celku sa mu to darí.
Ale aby to nebolo až tak idylické, Makio časom zistí, že škola ho naozaj baví. A bohužiaľ to zistí necelý pol rok pred maturitou, ktorá definitívne ukončí jeho stredoškolský život. A zároveň jeho mladší brat spriada intrigy, ako Makia vyšachovať z postu bossa klanu. Skrátka, celé to vyvrcholí nervy drásajúcou scénou, pri ktorej som plakala. O chvíľku neskôr som plakala tiež, ale to ma ten idiot Makio zase raz rozosmial.
Tomoya Nagase, ktorý stvárnil hlavného hrdinu, je nádherný chlap. A mám na mysli naozajstného chlapa, nie nejakého krehkého bišíka pod zákonom. Ešte šťastie, že zo seba robí takého idiota, inak by som bola stratená. Makio v jeho podaní je gorila s rozumom trolla, ktorá sa veľmi pomaly učí používať tú vec, uloženú v cavum craniale (rozumej mozog). Každá myšlienka, ktorá sa tam zrodí, prekvapí najviac samotného Makia. Ale aby som nebola až tak zlá - ako mafián je Makio naozaj dokonalý. A v krízových okamihoch je prekvapivo pohotový. Celý tento seriál je hlavne o tých jeho ksichtoch, ktoré stvára, a o jeho hláškach.
,, Ako ďaleko je to do školy?"
,,Tri kilometre."
,, A keď pôjdem pešo?"
,,Tri kilometre."
,,A keď pôjdem rýchlo?"
,,Tri kilometre...."
Občas mi tie ksichty už liezli na nervy, ale drvivú väčšinu času som sa na nich skvele bavila. Všetci hrdinovia doramas majú nejakú kawai chybičku krásy - chlapci z Nobuta wo produce zakopávajú, Makio koktá. Čo sa týka ostatných hercov, tak hlavného hrdinu skvele dopĺňajú alebo skôr s ním kontrastujú. Ohľadom bišíkov sa informujte u Li, ja spomeniem aspoň Makiho triednu učiteľku. Tá je v konečnom dôsledku od neho mladšia, ale on ju s rešpektom volá ,,iron face woman" (alebo tak nejako). Krásna bola scéna v treťom diely, keď sa spolu pohádali, alebo keď mu ona bezmyšlienkovite nakreslila do zošita srdiečko...
Čo sa týka zvukovej stránky seriálu, tá je dokonalá. Či už sú to Makiho výkriky (ktoré prekonajú aj výrazy jeho tváre), hudobné podfarbenie deja alebo ending. Mimochodom, ending naspieval predstaviteľ hlavného hrdinu (ako inak) a ja som pri jeho klipe (konkrétne okolo 1 minúty) dostávala infarkty.
Takže My boss my hero určite neprehliadnite. Je to komédia, nenáročná na vaše šedé bunky mozgové, ale o to náročnejšia na bránicu a pohrá sa aj s vašimi emóciami. U mňa z celkového hľadiska prekonala aj Hana kimi - a to už je čo povedať. Aj keď Nakatsu je Nakatsu. A Makio je zase Makio.

Trocha poézie

19. března 2008 v 13:37 | Noriko-chan
Taká malá historická emo chvíľka, opísaná z knihy Andrzeja Sapkowskeho:
"Budú znamenia na slnku, mesiaci a hviezdach, a na zemi úzkosť národov bezradných voči šumu mora a jeho záplave. Sily nebeské budú narušené. Slnko sa zatmie, mesiac nebude svetlo vydávať a hviezdy začnú padať z neba. A štyri vetry sa odpútajú od svojich koreňov. Zachveje sa zem aj more, a spolu s nimi hory a kopce. A z nebies vyderie sa hlas archanjela a počuť ho bude až v najhlbších priepastiach.
A po sedem dní budú veľké znamenia na nebi.
V prvý deň mračno príde od severu. A bude v ňom dážď krvi na celej zemi.
Na druhý deň zem sa pohne zo svojho miesta; brány neba sa otvoria od východu a dym veľkého ohňa zastrie celé nebo. A bude v ten deň preveľký strach a úzkosť na svete.
Na tretí deň zakvília priepasti zeme zo štyroch koncov sveta a celé priestranstvo naplní odporný sírový smrad. A bude tak až do desiatej hodiny.
Na štvrtý deň štít slnka prekryje tma a nastane veľká temnota. Šíravy budú pochmúrne bez slnka a mesiaca, i hviezdy prestanú svojim svitom slúžiť. Tak to bude až do rána.
Na šiesty deň bude ráno samá hmla..."

Legendárny príchod mačiek do Japonska

17. března 2008 v 17:34 | Mi-chan |  Japan
Stalo sa tak desiaty deň piateho mesiaca roku 999, keď čínsky mandarín obdaroval cisára Ichja bielou mačkou. Zanedlho potom bolo uliahnutie piatich mačiat v cisárskom paláci v Kjóte predzvesťou priaznivej budúcnosti mačiek v Japonsku. Dnes je podoba mačky s jednou zdvihnutou labkou japonským symbolom šťastia a bohatstva. Poznáme ju ako Manekineko alebo Kývajúca mačka. Legenda vznikla, keď jeden zo samurajov šiel za Kývajúcou mačkou do svätostánku, kde sa obaja skryli pred búrkou. Povesť o chráme sa rozšírila a ľudia tam potom svoje mačky pochovávali a modlili sa za ich mačacie duše a za svoju životnú očistu. Japonské národné plemeno mačky, japonský bobtail, je tiež spojené so šťastím. Za svoju ju prijali námorníci, pretože dedične krátky chvost má podobu chryzantémy, ktorá je symbolom rodiny a považuje sa za ochrancu pred morskými búrkami. Ak má Manekineko zdvihnutú ľavú labku, sľubuje to sen o ryo - veľkom bohatstve. Zdvihnutá pravá labka sľubuje fuku - šťastie a blaženosť.

Shuji to Akira - Seishun Amigo

9. března 2008 v 20:26 | Lwen-chan (s komentarom od Nori) |  jmusic
Úžasná pesnička s úžasným textom od dvoch úžasných japonských bišíkov Kamenashi Kazuyu (KAT-TUN) a Yamapiho (NEWS). Fakt s úžasnou chorožkou, s bandou úžasných malých bišíkov a jedným najúžasnejším malinkatým bišíkom v chlpatej bielej vestičke, tancujúcom v pozadí.

Watch:



Sing:

SEISHUN AMIGO

japonský text:
Narihibiita keitai denwa iya na yokan ga mune wo yogiru
Reisei ni nare yo mi amiigo
Nasakenai ze tasukete kure rei no yatsura ni owareterun da
Mou dame ka mo shirenai mi amiigo
Futari wo saku you ni denwa ga kireta
Si oretachi wa itsu demo futari de hitotsu datta jimoto ja makeshirazu sou daro
Si oretachi wa mukashi kara kono machi ni akogarete shinjite ikite kita
Naze darou omoidashita keshiki wa tabidatsu hi no kirei na sora dakishimete
Tadoritsuita kurai rojiura shagamikonda aitsu ga ita
Ma ni awanakatta gomen na
Yararechimatta ano hi kawashita rei no yakusoku mamorenai kedo
Omae ga kite kurete ureshii yo
Furueru te no hira wo tsuyoku nigitta
Si oretachi wa ano koro tadoritsuita kono machi subete ga te ni hairu ki ga shita
Si kokyou wo sutesari dekai yume wo oikake waratte ikite kita
Kore kara mo kawaru koto nai mirai wo futari de oikakerareru to yume miteta
Si oretachi wa itsu demo futari de hitotsu datta jimoto ja makeshirazu sou daro
Si oretachi wa mukashi kara kono machi ni akogarete shinjite ikite kita
Naze darou omoidashita keshiki wa tabidatsu hi no kirei na sora dakishimete

Anglický preklad:
My cellphone rings, and a terrible premonition flashes through my heart
Calm down, mi amigo
I'm in a mess, help me, those guys are chasing me
Maybe this is the end, mi amigo
My phone died, cutting me off from you
Si, the two of us were always one, at home we were invincible, weren't we?
Si, we'd longed to come to this town for a long time
For some reason, I remember the scenery, embracing the beautiful sky the day we left
When I reached a dark alleyway, you were crouching there
I'm sorry I didn't get there in time
I can't keep the promise we made the day it all came crashing down
But I'm so happy you came
You held my shaking hand tight
Si, when we came to this city we felt like we could have anything we wanted
Si, we left our home behind without looking back to pursue our big dream, smiling the whole time
We dreamed that together we could chase after a future that wouldn't change
Si, the two of us were always one, at home we were invincible, weren't we?
Si, we'd longed to come to this town for a long time
For some reason, I remember the scenery, embracing the beautiful sky the day we left