Červen 2007

Fruits basket

19. června 2007 v 21:44 | Lwen-chan |  anime と manga
Ďalšie anime, ktoré zahralo na moje city aj na bránicu. Je to shoujo, rovnako ako môj obľúbený Ouran, t.j. jedno dievča a okolo hromada bishounenov. Kombinácia humoru a dojemných príbehov.
Dievčaťom, okolo ktorého sa točí tento príbeh, je Honda Tohru. Na začiatku príbehu sa nachádza v pomerne zložitej situácií: po smrti svojej matky sa presťahovala k starému otcovi. Ale keďže jeho dom sa renovuje, musela si dočasne nájsť iné ubytovanie. No a keďže nechcela obťažovať niektorú zo svojich kamarátok (tak veľa ich zase nemá), rozhodla sa dočasne bývať v stane v lese. Problém ale je, že si stan postavila na pozemku, patriacemu rodine Sohma. No a tam ju jedného dňa nájde ShigureSohma, bývajúci v malom, roztomilo tradičnom domčeku na spomínanom pozemku. Spolu s ním tam bývajú aj jeho mladší príbuzní a spolužiaci Tohru - Yuki a Kyo. Navrhnú Tohru, aby sa k nim nasťahovala. Tá spočiatku ako slušné dievča odmietne, ale nakoniec je okolnosťami (zemetrasením, ktoré zdemoluje jej stan) donútená ich ponuku prijať. Tá je ale výhodná pre obe strany - Tohru má strechu nad hlavou a Shigure, Yuki a Kyo zase majú teplé domáce jedlo a uprataný dom. Všetko má ale malí háčik: členovia Sohma klanu sú prekliati. Ak sa ich dotkne niekto opačného pohlavia, kto nepatrí do rodiny, premenia sa na niektoré zo zvierat zverokruhu. Samozrejme, hneď v prvej časti sa Tohru podarí premeniť všetkých troch na zvieratá a je z toho dosť prekvapená. Pikantné je, že keď sa po chvíľke premenia naspäť, sú úplne nahí (pohľad na Tohru, ktorá sa škriabe nastenu a snaží sa nevidieť niečo nepatričné bol veľmi zaujímavý). Na druhej strane je ale rozhodnutá ochrániť ich tajomstvo. A tak jej je dovolené zostať s nimi, aj keď je cudzinec. Celý ďalší príbeh spočíva v tom, že sa Tohru postupne zoznamuje s ďalšími členmi Sohma rodiny a nadšene spoznáva ich zvieracie podoby. Ale najviac sa zblíži práve s Yukim a Kyom, ktorí sa, naopak, navzájom neznášajú.
Takže teraz niečo bližšie ku hlavným postavám anime, pretože čo jedinec, to originál :
Tohru Honda - dobré, slušné dievča. Aj napriek nešťastiu, ktoré ju postihlo, keď stratila matku, je vždy veselá a rozhodnutá ísť ďalej za svojím cieľom. Má takú tú úžasnú schopnosť odhadovať ľudí a povedať presne to, čo v danej chvíli potrebujú počuť. Touto schopnosť disponuje väčšina anime hrdinov, ktorí, naopak, nedisponujú bystrím rozumom. A Tohru je občas naozaj dosť natvrdlá. V tomto smere ju teda tvorcovia anime vôbec nešetrili. To ale vôbec nevadí, pretože pre utrápených členov Sohma klanu je Tohru hotovým balzamom na ich doráňané dušičky.
Yuki Sohma - spolužiak Tohru a princ celej školy. Všetky dievčatá (a aj niektorí chlapci) na škole si ho veľmi radi predstavujú v dievčenských šatách. To Yukiho, naopak, dosť štve. Je síce bišík, ale aj chlap :D Má výborné známky, teší sa všeobecnej obľube a dokonca má vlastný fanklub (ktorý neustále plánuje, ako odstrániť Tohru z jeho blízkosti). Napriek tomu sa okolo neho vznáša aura samotára a síce láskavého, ale aj tak chladného, neprístupného človeka (obzvlášť k opačnému pohlaviu). Dôvod je celkom jednoduchý: ak sa Yukiho dotkne dievča, premení ho na potkana. A pretože Yuki sa bojí prezradenia tajomstva, po ktorom by nasledovalo vymazanie pamäti všetkých zúčastnených, nedokáže sa s nikým poriadne zblížiť. To sa zmení až s príchodom Tohru.
Kyo Sohma - do rodiny vlastne nepatrí. Je posadnutý duchom mačky, ktorá v zverokruhu nie je. Podľa starej legendy je na vine práve potkan. Kyo sa preto neustále snaží poraziť Yukiho a dokázať tak, že je právoplatným členom klanu. Bohužiaľ, aj napriek tvrdému tréningu sa mu to nedarí. Kyo je Yukiho presný opak - hádavý, výbušný a neporiadny. Často sa hrá na tvrďasa a zvykne sa oboriť na Tohru, čo však okamžite oľutuje. Po čase savšak spriatelia. Tohru má zvláštnu slabosť pre mačky a Kyo má zase veľmi dobrý dôvod byť takým, akým je. A na rozdiel od Yukiho Kyo má okolo seba niečo, čo jeho spolužiakov k nemu priťahuje a tak je v škole neustále obklopený priateľmi (ak sa tak dajú nazvať ľudia, s ktorými sa neustále hádate a súperíte).
Shigure Sohma - Yukiho starší bratranec a majiteľ domu, v ktorom bývajú. Jeho znamením je pes. Vždy rád využije príležitosť stretnúť sa so stredoškoláčkami. Je spisovateľ a je úplne úžasný. Teda byť jeho agentkou (alebo vydavateľkou či čo to bolo za ženskú, z ktorej si s obľubou robí žartíky) asi by som ho zabila. Ona k tomu tiež nemá ďaleko vždy, keď jej deň pred uzávierkou oznámi, že odchádza na dovolenku alebo že ešte ani nezačal písať (pričom hotový rukopis je už v šuplíku). Je to proste bohém, ktorý sa pohybuje po dome v ležérnom šedivom župane a z miery ho nevyvedie ani neustála demolácia jeho domu niektorým z jeho príbuzných (najčastejšie Kyom a Yukim). Jeho dom je však pravidelným útočiskom pre členov rodiny, ktorí hľadajú únik pred hlavou klanu - Akirom. Ten vládne nad rodinou tvrdou rukou a stojí vlastne za každou traumou, ktorá sa v rodine vyskytne.
No a potom je tu ešte celá plejáda ďalších ľudí, ktorí sa v príbehu objavia a hrajú viac alebo menej dôležitú úlohu v živote Tohru. Ja teda spomeniem aspoň Shigureho rovesníkov a priateľov z detstva - Ayameho a Hatoriho. Pretože táto trojica a ich vzájomné interakcie proste nemajú chybu: Ayame - Yukiho prehnane sebavedomý excentrický starší brat, o ktorom neviete, čo si myslieť. K Yukiho veľkému znechuteniu vlastní obchod so šatami - uniformy pre sestričky, letušky, svadobné šaty... ale predáva ich chlapom. Zároveň sa vždy rád pritisne k Tohru, pretože ako had potrebuje teplo. To vyvoláva v Kyovi a Yukim záchvaty žiarlivosti. Hatori je zase seriózny, chladnokrvný lekár, ktorý nemá zmysel pre Shigureho a Ayamove žartíky. Jeho znamením je drak (premieňa sa na morského koníka, pretože Japonci veria, že morské koníky sú mláďatami drakov). Práve on disponuje schopnosťou vymazať ľuďom pamäť.
Nedá mi nenapísať ešte o Uotani a Hanajime, najlepšie kamarátky Tohru. Obe nie príliš obľúbené. A obe ochotné urobiť pre Tohru čokoľvek. Uo-chan je pravdepodobne členkou nejakej mafie - je dosť drsná a vyzerá, že nemá problém kohokoľvek zmlátiť. Rozumie si najmä s Kyom (rozumej hádajú sa a súperia vo všetkom, čo robia). Hana-chan je desivá vo svojej záľube v čiernej farbe a svojím vnímaním elektrických impulzov, vďaka ktorým vie o vás veci, o ktorých neviete ani vy sami. A rozpráva úžasne monotónnym hlasom, ktorého tón udrží bez zmeny celé anime. Keď raz pomáhala Tohru s upratovaním Shigureho domu, Hana-chan vyzdobila záchod v štýle pohrebného ústavu. Ten záchod už nikto nepoužil.
Takže toto 25 dielne anime ma rozhodne uchvátilo. Striedajú sa tu scény, pri ktorých plačete od smiechu a vzápätí od dojatia. Uznávam ale, že niektoré dojemné scény stačilo vidieť raz. Animácia je síce krásna, ale pomerne jednoduchá. To ale vôbec nie je na škodu. Správne načasovaná hláška alebo chibík urobí s vašou bránicou zázraky. Aj keď vlastne pojem chibík nie jesprávny - tu sa skôr jedná o superdeformované podoby vašich milovaných hrdinov, pozostávajúce zo štyroch paličiek a krúžku. To, čo dáva tomuto anime život, sú hlasy postáv. Nemusím sa dúfam rozpisovať a tom, ako vedia Japonci úžasne narábať so svojimi hlasmi. (mojimi favoritmi sú Kappei Yamaguchi ako Inuyasha, Mamoru Miyano ako Tamaki v Ourane a Romi Paku ako Edo vo Full metal alchemist). Vo Fruits basket sú vynikajúci úplne všetci. Mala som tú česť vidieť jeden diel s anglickým dabingom (a dokonca jeden aj v nejakom čínskom nárečí) a stačilo mi. Osobne síce nič proti dobrému anglickému dabingu nemám, aj keď originál je, samozrejme, vždy lepší. V tomto prípade ale iný ako originálny dabing úplne zabil celú atmosféru anime. Radšej nevidieť Fruits basket vôbec, než ho pozerať v angličtine. No a ešte jedna vec: vedela som, že koniec anime bude dramatický, ale nečakala som, že až tak dramatický. Atmosféra anime sa v posledný dvoch dieloch otočila o stoosemdesiatstupňov a dokonca aj animácia bola kvalitnejšia. Ale bolo to krásne, takže nepoviem nič viac, aby som vás o ten zážitok nepripravila. Čo sa týka hudby, tak aj tá bola pomerne jednoduchá, ale zapadala. Také obyčajné bubny by som síce len tak počúvať nemohla, ale v spojení s obrazom vás pripravujú na to, že sa pravdepodobne zase chystá nejaká katastrofa (najčastejšie medzi Yukim a Kyom, ktorej následkom bude zase raz zdemolovaný Shigureho dom). Opening a ending sú trochu zvláštne -žiadne veselé j-pop melódie. Uznávam, že tieto pomalé, melancholické piesne nemusia každému sadnúť. Ja sa ich však neviem nabažiť. Vyžaruje z nich zvláštna nádej, snaha nájsť šťastie aj napriek ranám osudu. Pre mňa teda stelesňujú celú myšlienku tohto príbehu. Ak sa teda radi zabavíte pri shoujo, v ktorom prevažuje humor nad romantikou, siahnite po Fruits basket.

Emo citáty

16. června 2007 v 9:23 | Nori-chan
  • Život je boj a sebevrah je ulejvák.
  • Dokud můžeš, MUSÍŠ!!!
  • Nejvíc na životě miluju tu rozmanitost - každý den mě nasere někdo jiný…
  • Potkalo mě štěstí, řeklo UHNI a šlo dál…
  • Šťastný člověk není ten, kdo tak připadá ostatním, ale ten, kdo se tak sám cítí…
  • Dokud dýchám, žiju, a dokud žiju, budu bojovat, abych mohl dýchat…
  • Život není krátký, to jenom my jsme tak dlouho mrtví.
  • Neztrácejte čas ztrácením času!!!
  • Jeden za všechny, každý sám za sebe.
  • Lidi, neztrácejte hlavu. Kdo to má po vás uklízet!
  • Je ti 5 a každý ti závidí, je ti 10, neumíš násobilku, ale každý ti závidí. Je ti 15, prožíváš první lásku, a každý ti závidí. Najednou se ohlídneš a zjistíš, že na všechno ti jeden život nestačí. Pak začínáš závidět pětiletým…
  • Co tě nezabije… Se tě pokusí zabít znovu!!!
  • Až přijde den, který na kusy rozbije tvůj sen, buď silák a nebreč, zatni pěsti, vždyť střepy přinášejí štěstí!
  • Jsem na dně, konečně se mám od čeho odrazit!!!
  • Máme pouze takové přátele, jaké si zasloužíme.
  • Bojím se chyb druhých, bojím se chyb svých, bojím se nechat si narůst křídla, bojím se dalšího dne, bojím se sama sebe... :(
  • Ne každý kdo bloudí je ztracen.
  • Neraduj se ze světla na konci tunelu, s největší pravděpodobností se jedná o protijedoucí vlak.
  • Když si myslíš, že se k tobě všichni otáčejí zády, dobře se rozhlédni. Jsi to hlavně ty, kdo se otáčí zády k ostatním.
  • Štěstí je jenom sen, bolest je skutečná.
  • Neexistuje žádný začátek ani konec...jediné co máš je TEĎ..
  • Život je velké jeviště, na kterém musíš hrát. I když ti srdce krvácí, ty se musíš smát!

NANA

12. června 2007 v 21:38 | Noriko |  movies (japonske a BL)
NANA je film (dráma), ktorý vyšiel v roku 2005 v Japonsku a je založený na rovnomennej mange od Ai Yazawa. Vopred sa ospravedlňujem, že som anime ešte nevidela a táto recenzia sa bude týkať len filmu, ktorý určite nie je tak detailný ako anime, no napriek tomu rozhodne stojí za to.
Nana nie je len názov filmu, ale aj meno dvoch hlavných postáv, ktoré si zahrali Mika Nakashima (japonská speváčka) a Aoi Miyazaki (japonská herečka). Dve Nany sa prvýkrát stretnú vo vlaku, keďže majú obe namierené do Tokya. Na prvý pohľad sú úplne odlišné, jedna z nich rocková speváčka, ktorá dúfa, že v Tokyu prerazí, druhá taká peknučká sladučká Japonka najlepšie v ružovom a s copíkmi, ktorá cestuje za svojim priateľom Shojim. V Tokyu sa ich cesty na chvíľu rozdelia, ale hneď aj spoja, keďže sa obe čírou náhodou nasťahujú do toho istého bytu. Od tej chvíle sa začína ich veľké priateľstvo, ale aj spoznávanie jedna druhej. Pre zjednodušenie hneď uveďme, že Nana-speváčka nazýva tú druhú Hachigo, čo vraj je najslávnejší japonský pes.
Dej je veľmi pekný a určite chytí za srdce. Hachigo sa pokúša nájsť si nejakú prácu, aby dokázala svojmu priateľovi, že je samostatná, ale v podstate je to také trdielko, ktoré sa vie len pekne usmievať a preto ju každý chlap zamestná. Nana zase dáva dokopy kapelu Black Stones, ktorú okrem nej tvorí pár dobrevyzerajúcich bishounenov ako Nobu a Shin. Hachi pritom pomaly ale isto o Shojiho prichádza, keďže ten sa zaľúbi do inej (a divák mu to celkom praje). Nane sa jej spievanie začína dariť, ale čo je horšie, nedarí sa jej zabudnúť na minulosť, ktorá sa stále vynára a postupne na ňu prichádza aj Hachi. Nana totiž bola zaľúbená do gitaristu slávnej kapely Trapnest - Rena, Ren však od nej odišiel, aby sa stal slávnym a Nana mala príliš veľa hrdosti na to, aby šla s ním. Akokoľvek si všaksnaží nahovoriť, že už ho nemá rada, opak je pravdou a k tomu zisteniu jej dopomôže aj Hachi. Tie dve sa začínajú mať naozaj radi, otaku by si možno aj povedal, že to prechádza do shoujo-ai, no v každom prípade je to pekné. Doplnené veľmi dobrýmipesničkami, btw. k hlavnej piesni Glamorous Sky zložil hudbu Hyde :D Človek sa zasmeje aj si poplače, aj padne z gauča, keď dlhovlasý gitarista Trapnestu privíta doma Hachigo s neuveriteľne zvodným pohľadom a neuveriteľne bohovskými slovami: "Okairi, Nana-chan..."
Hm, mám taký pocit, že táto recenzia je dáko krátka a nie tak vyčerpávajúca, ako by som si predstavovala. Preto si na dokreslenie musíte pozrieť trailer, po ktorom už určite neodoláte :)

Sugar baby love (AIDES Campaign)

12. června 2007 v 17:57 | Nori |  yaoi & shounen ai
Kampaň proti AIDS-u, ale strašne kráásnaaa... ^^



My little pony

2. června 2007 v 22:25 | Nori |  ine
*in love*